The Satyricon

ยท Masterpiece แƒฌแƒ˜แƒ’แƒœแƒ˜ 59 ยท LA CASE Books ยท แƒฎแƒ”แƒšแƒแƒ•แƒœแƒฃแƒ แƒ˜ แƒ˜แƒœแƒขแƒ”แƒšแƒ”แƒฅแƒขแƒ˜แƒก แƒ›แƒ˜แƒ”แƒ  แƒ›แƒแƒ—แƒฎแƒ แƒแƒ‘แƒ˜แƒšแƒ˜ Mason-แƒ˜แƒกแƒ’แƒแƒœ (Google-แƒ˜แƒ“แƒแƒœ)
แƒแƒฃแƒ“แƒ˜แƒแƒฌแƒ˜แƒ’แƒœแƒ˜
5 แƒกแƒ—, 56 แƒฌแƒ—
แƒจแƒ”แƒฃแƒ›แƒแƒ™แƒšแƒ”แƒ‘แƒ”แƒšแƒ˜
แƒ›แƒ˜แƒกแƒแƒฆแƒ”แƒ‘แƒ˜
แƒฎแƒ”แƒšแƒแƒ•แƒœแƒฃแƒ แƒ˜ แƒ˜แƒœแƒขแƒ”แƒšแƒ”แƒฅแƒขแƒ˜แƒก แƒ›แƒ˜แƒ”แƒ  แƒ›แƒแƒ—แƒฎแƒ แƒแƒ‘แƒ˜แƒšแƒ˜
แƒ แƒ”แƒ˜แƒขแƒ˜แƒœแƒ’แƒ”แƒ‘แƒ˜ แƒ“แƒ แƒ›แƒ˜แƒ›แƒแƒฎแƒ˜แƒšแƒ•แƒ”แƒ‘แƒ˜ แƒ“แƒแƒฃแƒ“แƒแƒกแƒขแƒฃแƒ แƒ”แƒ‘แƒ”แƒšแƒ˜แƒ ย แƒจแƒ”แƒ˜แƒขแƒงแƒ•แƒ”แƒ— แƒ›แƒ”แƒขแƒ˜
แƒ’แƒกแƒฃแƒ แƒ— 30 แƒฌแƒ—-แƒ˜แƒแƒœแƒ˜ แƒœแƒ˜แƒ›แƒฃแƒจแƒ˜? แƒ›แƒแƒฃแƒกแƒ›แƒ˜แƒœแƒ”แƒ— แƒ›แƒแƒก แƒœแƒ”แƒ‘แƒ˜แƒกแƒ›แƒ˜แƒ”แƒ  แƒ“แƒ แƒแƒก, แƒฎแƒแƒ–แƒ’แƒแƒ แƒ”แƒจแƒ” แƒ แƒ”แƒŸแƒ˜แƒ›แƒจแƒ˜แƒช แƒ™แƒ˜.ย 
แƒ“แƒแƒ›แƒแƒขแƒ”แƒ‘แƒ

แƒแƒ› แƒแƒฃแƒ“แƒ˜แƒแƒฌแƒ˜แƒ’แƒœแƒ˜แƒก แƒจแƒ”แƒกแƒแƒฎแƒ”แƒ‘

The Satyricon is neither a Satyr play nor a satiric work, though it has flavours of both, but rather a Saturnalian medley, which pursues the misadventures of Encolpius, a runaway slave, amongst his friends and enemies. It mingles prose and verse, farce and fantasy, life and philosophy, in a delightful and amusing blend, to grant us an insight into Rome at the time of Claudius and Nero.

The whole work, of which sadly only part is extant, can be seen as a celebration of the god Priapus, and to that extent has its obscene moments, though they are mild and good-natured in tone. The simplicity of Petroniusโ€™ approach belies the sophistication of his parodies and the Satyricon would have been read and listened to with pleasure by the educated imperial circles of the nobility, as well as the literate middle-class.

Many elements within it are seen again in later literature, and its influence can be felt especially in the picaresque works of later times, for example those of Rabelais, Fielding, Sterne, and in Byronโ€™s Don Juan, as well as in theatrical farce, while, in Trimalchio, Petronius creates one of the great comic characters of fiction.


แƒแƒ•แƒขแƒแƒ แƒ˜แƒก แƒจแƒ”แƒกแƒแƒฎแƒ”แƒ‘

Gaius Petronius Arbiter (c. AD 27 โ€“ 66; sometimes Titus Petronius Niger) was a Roman courtier during the reign of Nero. He is generally believed to be the author of the Satyricon, a satirical novel believed to have been written during the Neronian era (54โ€“68 AD).

แƒแƒ› แƒแƒฃแƒ“แƒ˜แƒแƒฌแƒ˜แƒ’แƒœแƒ˜แƒก แƒจแƒ”แƒคแƒแƒกแƒ”แƒ‘แƒ

แƒ’แƒ•แƒ˜แƒ—แƒฎแƒแƒ แƒ˜แƒ— แƒ—แƒฅแƒ•แƒ”แƒœแƒ˜ แƒแƒ–แƒ แƒ˜.

แƒ˜แƒœแƒคแƒแƒ แƒ›แƒแƒชแƒ˜แƒ แƒ›แƒแƒกแƒ›แƒ”แƒœแƒ˜แƒก แƒจแƒ”แƒกแƒแƒฎแƒ”แƒ‘

แƒกแƒ›แƒแƒ แƒขแƒคแƒแƒœแƒ”แƒ‘แƒ˜ แƒ“แƒ แƒขแƒแƒ‘แƒšแƒ”แƒขแƒ”แƒ‘แƒ˜
แƒ“แƒแƒแƒ˜แƒœแƒกแƒขแƒแƒšแƒ˜แƒ แƒ”แƒ— Google Play Books แƒแƒžแƒ˜ Android แƒ“แƒ iPad/iPhone แƒ›แƒแƒฌแƒงแƒแƒ‘แƒ˜แƒšแƒแƒ‘แƒ”แƒ‘แƒ˜แƒกแƒ—แƒ•แƒ˜แƒก. แƒ˜แƒก แƒแƒ•แƒขแƒแƒ›แƒแƒขแƒฃแƒ แƒแƒ“ แƒ’แƒแƒœแƒแƒฎแƒแƒ แƒชแƒ˜แƒ”แƒšแƒ”แƒ‘แƒก แƒกแƒ˜แƒœแƒฅแƒ แƒแƒœแƒ˜แƒ–แƒแƒชแƒ˜แƒแƒก แƒ—แƒฅแƒ•แƒ”แƒœแƒก แƒแƒœแƒ’แƒแƒ แƒ˜แƒจแƒ—แƒแƒœ แƒ“แƒ แƒกแƒแƒจแƒฃแƒแƒšแƒ”แƒ‘แƒแƒก แƒ›แƒแƒ’แƒชแƒ”แƒ›แƒ—, แƒฌแƒแƒ˜แƒ™แƒ˜แƒ—แƒฎแƒแƒ— แƒกแƒแƒกแƒฃแƒ แƒ•แƒ”แƒšแƒ˜ แƒ™แƒแƒœแƒขแƒ”แƒœแƒขแƒ˜ แƒœแƒ”แƒ‘แƒ˜แƒกแƒ›แƒ˜แƒ”แƒ  แƒแƒ“แƒ’แƒ˜แƒšแƒแƒก, แƒ แƒแƒ’แƒแƒ แƒช แƒแƒœแƒšแƒแƒ˜แƒœ, แƒ˜แƒกแƒ” แƒฎแƒแƒ–แƒ’แƒแƒ แƒ”แƒจแƒ” แƒ แƒ”แƒŸแƒ˜แƒ›แƒจแƒ˜.
แƒšแƒ”แƒžแƒขแƒแƒžแƒ”แƒ‘แƒ˜ แƒ“แƒ แƒ™แƒแƒ›แƒžแƒ˜แƒฃแƒขแƒ”แƒ แƒ”แƒ‘แƒ˜
แƒจแƒ”แƒ’แƒ˜แƒซแƒšแƒ˜แƒแƒ— แƒฌแƒแƒ˜แƒ™แƒ˜แƒ—แƒฎแƒแƒ— Google Play-แƒ–แƒ” แƒจแƒ”แƒซแƒ”แƒœแƒ˜แƒšแƒ˜ แƒฌแƒ˜แƒ’แƒœแƒ”แƒ‘แƒ˜ แƒ—แƒฅแƒ•แƒ”แƒœแƒ˜ แƒ™แƒแƒ›แƒžแƒ˜แƒฃแƒขแƒ”แƒ แƒ˜แƒก แƒ•แƒ”แƒ‘ แƒ‘แƒ แƒแƒฃแƒ–แƒ”แƒ แƒ˜แƒก แƒ’แƒแƒ›แƒแƒงแƒ”แƒœแƒ”แƒ‘แƒ˜แƒ—.

แƒกแƒ”แƒ แƒ˜แƒ˜แƒก แƒ’แƒแƒ’แƒ แƒซแƒ”แƒšแƒ”แƒ‘แƒ

แƒ›แƒกแƒ’แƒแƒ•แƒกแƒ˜ แƒแƒฃแƒ“แƒ˜แƒแƒฌแƒ˜แƒ’แƒœแƒ”แƒ‘แƒ˜

แƒ›แƒ—แƒฎแƒ แƒแƒ‘แƒ”แƒšแƒ˜ Mason-แƒ˜แƒก แƒ›แƒ˜แƒ”แƒ